Příběh Patrika

Asi najviac k zmene v mojom živote prispela Živá knižnica, v ktorej sme mali dva príbehy. Jeden bol od Kaji, ktorá pomáhala v utečeneckom tábore. Ona nam ukázala aké to tam je a úplne mi to zmenilo pohľad na utečencov. Som si myslel, že sú to fanatickí moslimovia, ale teraz už si to tak nemyslím. Sú to ľudia, ktorí utekajú naozaj kvôli vojne a snažia sa nejak začať odznova a čo museli prežiť počas prechodu Európou, to muselo byť niečo hrozné.

Potom sme mali príbeh jedného bratislavského bezdomovca. Počas dňa nosí batožinu na hlavnej železničnej stanici a potom ešte predáva Nota Bene. Porozprával nám o tom ako sa dostal na ulicu, ako začal pracovať. Tiež ma to zaskočilo a zmenilo mi to obraz o bezdomovcoch. Už si nemyslím, že sú len takí čo pijú a môžu si za to sami, ale vidím, že sú aj taká, ktorí sa snažia a nemôžu za to, že sú na ulici. Odvtedy, keď vidím nejakých, ktorí vyzerajú slušne, tak sa im snažím nejak pomôcť a prispieť im.

Máme jedného bezdomovca na sídlisku, na tržnici upratuje odpadky, snaží sa byť celkom slušný a už ho teraz aj pozdravím a pomaly to ide k lepšiemu.